* 13. 6. 1938, Nové Vozokany
† 3. 2. 1975, Bratislava

V roku 1957 absolvoval odbor fotografie na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov podnietil vznik niekoľkých projektov (Divadlo obrazu, Štúdio) a sústredil okolo seba skupinu mladých umelcov z rôznych disciplín. Sám Havetta bol prozaikom, aranžérom, fotografom, výtvarným redaktorom, knižným grafikom..., no od prijatia na FAMU v roku 1961 sa stala pre neho prvoradou filmová tvorba. Práve v nej totiž videl možnosť vyjadriť svoje pocity a spojiť skúsenosti z rôznych umeleckých disciplín. Na školu sa dostal v šťastnom období uvoľnenej tvorivej atmosféry a podľa jeho profesora Karla Kachyňu bol najosobitejším zjavom ročníka. Hoci zaujal už svojimi školskými filmami, po návrate na Slovensko nebolo pre Havettu na Kolibe miesto. A tak sa v roku 1967 zúčastnil na tvorbe diapolyekranu na EXPO ’67 a v rokoch 1967 – 1968 bol výtvarným redaktorom vydavateľstva Smena. Na Kolibe dostal šancu až v roku 1968. Podarilo sa mu tam realizovať len dva celovečerné filmy – Slávnosť v botanickej záhrade a Ľalie poľné – oba však patria k vrcholom slovenskej kinematografie. Vďaka nim sa do slovenskej tvorby dostala hravosť, improvizácia a spontánnosť. Uvedenie druhého z nich na MFF Benátky však nebolo pre Havettu odrazovým mostíkom ku sláve, ale znamenalo definitívny zákaz jeho tvorby na Kolibe. Až do svojej predčasnej smrti sa Havetta venoval už len externej spolupráci s Československou televíziou, hlavne tvorbe pre deti a mládež. Na Dňoch českého a slovenského filmu v Bratislave v roku 1990 získal in memoriam cenu za celoživotné dielo.